V Žiline sa do garáže na Rajeckej ulici dalo dostať len cez dvor, popri starej Škode Fabia, čo už tri roky nejazdila. Peter Hlaváček tam mal dva skladacie stoly, mikroskop kúpený z druhej ruky za tristo eur a chladničku, v ktorej boli kedysi klobásy a teraz skúmavky.
Bol to farmaceutický technológ, ktorého pred dvoma rokmi prepustili z bratislavského laboratória — nadbytočnosť, tak to napísali v papieroch. Doma mu zostala sestra Zuzana, štyridsaťdva rokov, schizofrénia diagnostikovaná v jednadvadsiatich, na invalidnom dôchodku, na liekoch, ktoré jej podľa vlastných slov „robili z hlavy kašu". Peter to sledoval roky. A jedného večera, v novembri, sedel s notebookom a písal do ChatGPT otázky o muskarínových receptoroch, ako by sa pýtal suseda na recept na kapustnicu.
„Ten program mi za tri týždne vygeneroval vzorec," povedal neskôr reportérovi z Denníka N, ktorý sa o ňom dozvedel cez fórum biohackerov. „Cobenfy, ten nový americký liek, funguje na M4 receptore. Ja som sa spýtal, či sa dá vyrobiť niečo podobné, ale lacnejšie a s menej vedľajšími účinkami. A ono to odpovedalo."
Susedka z vedľajšieho domu, pani Krupová, si všimla, že v garáži svieti do tretej do rána a že odtiaľ tiahne zvláštny nasladkastý zápach, ako spálený cukor zmiešaný s octom. Nikomu to nehlásila — iba si to zapísala do zošita, kam si zapisovala aj to, kedy má vyzdvihnúť vnuka z materskej školy.
Peter tvrdil, že po šiestich mesiacoch pokusov vyrobil žltý prášok, ktorý nazval PAC-3310. Testoval ho na bunkových kultúrach, ktoré si objednal cez internet, a potom na myšiach, ktoré choval v klietke vedľa starej práčky. Fotky, ktoré dal na svoj blog, ukazovali skúmavky s jasne žltou tekutinou a rukopisné poznámky v zošite za dve eurá.
Zuzana v tom čase brala risperidón, ktorý jej spôsoboval taký silný tras rúk, že nemohla udržať pohár s kávou. Spýtala sa brata, či by to neskúsila. On odmietol — zatiaľ. „Najprv to musí prejsť cez niekoho, kto tomu rozumie," povedal jej. Ale sám tomu neveril úplne.
Vec sa dostala k lekárom, keď si jeden študent medicíny z Univerzity Komenského, ktorý sledoval Petrov blog, všimol chybu vo výpočte molekulovej hmotnosti a napísal mu na email. Peter odpovedal, že to opravil, a priložil novú verziu vzorca. Študent to poslal svojmu profesorovi farmakológie, docentovi Jánovi Krajčovi, a ten zbledol — doslova odložil šálku s čajom a prečítal si to druhýkrát.
Krajčo zavolal na Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Odpoveď bola zdvorilá a jasná: bez klinických skúšok, bez validácie čistoty látky, bez kontroly kontaminácie nemôže nikto zaručiť, že prášok zo skúmavky neobsahuje vedľajšie produkty syntézy, ktoré by mohli byť toxické. ChatGPT vie vypočítať štruktúru molekuly. Nevie zaručiť, že reakcia v garáži prebehla tak, ako mala, že sa nevytvoril izomér, ktorý zabíja namiesto liečenia.
Krajčo prišiel do Žiliny osobne, v sobotu popoludní, s tým študentom. Peter ich pustil dnu neochotne, utieral si ruky do utierky, ktorú mal zastrčenú za opaskom od nohavíc.
„Vy ste to nedali do žiadneho laboratória na test čistoty?" spýtal sa Krajčo.
„Nemám na to peniaze. Jedna analýza stojí cez tritisíc eur."
„A vy ste to chceli dať sestre."
„Zatiaľ som to dal len myšiam."
„A čo bude, keď jedna z nich zahynie?"
Mlčanie, ktoré nastalo, prerušil zvuk potkana škriabajúceho sa o mriežku klietky.
Krajčo mu nakoniec ponúkol niečo iné — nie oznámenie, nie policiu, ale spojenie s Farmaceutickou fakultou v Bratislave, kde mali akreditované laboratórium a kde bežal program na testovanie repurposovaných látok za zníženú cenu pre neziskové projekty. Podmienka bola jedna: všetok materiál a dokumentácia sa odovzdá tam, žiadna myš ani človek už nedostane nič z toho, čo vzniklo na skladacom stole v Žiline.
Peter súhlasil. Nie preto, že by ho Krajčo presvedčil vedecky — presvedčila ho jedna veta, ktorú docent povedal už vo dverách, keď si obliekal bundu: „Keby to zabilo vašu sestru, ChatGPT vám odpoveď na to, ako to nedopustiť, nedá."
O tri týždne neskôr prišla dodávka z Bratislavy, odviezla chladničku so vzorkami a všetky zošity. Peter podpísal papier, ktorým sa vzdal akéhokoľvek nároku na výrobok, výmenou za to, že ho fakulta zapíše ako spoluautora prípadovej štúdie, ak sa z toho niečo vykľuje. Zuzana zostala na risperidóne. Garáž zostala prázdna, len stoly a mikroskop, ktorý teraz používa na pozeranie na vlastné vlasy, keď ho unúva televízia.
Škoda Fabia stále stojí na dvore. Pani Krupová už do zošita nezapisuje žiadny zápach.
