Zuzana Kminiaková si tretí raz za sebou otvorila ten istý e-mail. Predmet: Zvýšenie nájomného od 1. septembra. Odosielateľ: Pavol Hrivnák.
Sedela na schodoch pred bytom na Levočskej ulici v Prešove, syn Matej vedľa nej kreslil kriedou na betón slniečko s krivými lúčmi. Z bytu suseda zdola sa niesla vôňa restovanej cibule a rádio hralo Rádio Expres. Niekde vo vchode kvapkala voda zo stúpačky, ktorú im Pavol sľúbil opraviť ešte v marci.
Pred troma rokmi, keď si tento byt prenajímala, musela predložiť výplatné pásky za posledné tri mesiace, potvrdenie od zamestnávateľa z Fakultnej nemocnice, výpis z účtu v VÚB a súhlas na nahliadnutie do registra dlžníkov. Pavol vtedy sedel za stolom v kaviarni na Hlavnej a listoval v jej papieroch, akoby kupoval auto. Nájom 480 eur mesačne, kaucia ďalších 480 vopred. Zarábala vtedy ako zdravotná sestra na internom oddelení 890 eur čistého.
Teraz, po troch rokoch, mala 950. Plat jej zdvihli raz, o šesťdesiat eur, podľa tabuliek, ktoré schvaľuje ministerstvo. Pavol medzitým zdvihol nájom dvakrát: na 520, potom na 580. A teraz chcel 650. Do piatka. Inak, písal, "pristúpi k výmene zámkov a odovzdaniu bytu novému nájomcovi".
Matej mal deväť rokov, astmu po minuloročnej plesni v detskej izbe a inhalátor na nočnom stolíku. Kotol vymenila sama, lebo Pavol na opravu nereagoval štyri mesiace. Faktúru mu poslala, nikdy ju neuhradil.
Jej sestra Lucia jej cez telefón povedala vetu, ktorá jej zostala v hlave celý deň: "Ty si mu tri roky dokazovala, že si poctivá platiteľka. On tebe nedokazuje nič."
V stredu prišla do Centra právnej pomoci na Masarykovej ulici. Čakala štyridsať minút medzi dôchodcom s exekúciou a mladým párom, ktorý riešil rozvod. Advokátka Veronika Šimková si prečítala nájomnú zmluvu dvakrát, potom tretíkrát prst zastavila pri jednom odseku.
"Tu máte napísané," povedala, "že nájomné sa môže zvyšovať iba o mieru inflácie podľa Štatistického úradu SR, ak sa strany nedohodnú inak. Minuloročná inflácia bola 5,8 percenta."
Zuzana počítala na papieri, ktorý mala v kabelke popísaný už z troch strán. 580 krát 1,058 je 613,64. Nie 650.
"On vám účtuje o tridsaťšesť eur viac, než mu zmluva dovoľuje," povedala Veronika. "A tá lehota do piatka je nezákonná. Výpoveď z nájmu musí mať trojmesačnú výpovednú lehotu, ak nejde o hrubé porušenie z vašej strany. Vy ste platili vždy, však?"
"Vždy. Aj keď mi minul deň v práci."
Veronika jej napísala na hlavičkový papier dve veci: prepočet legálnej výšky nájomného a vzor výpovede z nájmu, ktorú môže Zuzana podať sama, s výpovednou lehotou do 31. decembra. Pod to pripísala paragraf: § 711 Občianskeho zákonníka.
V piatok ráno, keď mala podľa Pavlovho e-mailu vypratať byt, stál pred vchodovými dverami s mužom v montérkach, ktorý v ruke držal kufrík s náradím a sadou valcových vložiek. Na dvore stál čierny Volkswagen Passat, motor bežal naprázdno.
Zuzana prišla s Matejom zo školy o pätnásť minút skôr, než plánovala, lebo mu telefonicky zrušili krúžok. Videla zámočníka pri dverách a na chvíľu sa jej stiahol žalúdok, akoby prehltla kus ľadu.
"Pán Hrivnák," povedala, "vy nemôžete vymeniť zámky bez súdneho rozhodnutia o vypratanie. To je trestný čin, svojvoľné vysťahovanie."
Pavol sa otočil, tvár mal začervenanú, ako keď niekto behá po schodoch. "Vy ste nezaplatili zvýšené nájomné, ktoré som vám napísal. Mám na to právo."
"Máte právo na 613 eur a 64 centov. Nie na 650." Vytiahla z kabelky papier od Veroniky a podala mu ho. Zámočník sa pozrel na hodinky, akoby počítal, koľko ešte zarobí na tomto zákazníkovi.
Pavol papier prečítal, pery sa mu pohybovali, akoby šepkal čísla. "To je nejaký výmysel advokátky, ktorá berie peniaze od štátu."
"Môžete to overiť na Štatistickom úrade. Alebo zavolajte na Slovenskú obchodnú inšpekciu, nech vám to vysvetlia oni. Mám nahrávku vášho posledného telefonátu, kde hovoríte, že mi 'vymeníte zámky a dám veci na chodbu'. To je prvý odsek, ktorý sa číta na súde pri žalobe o neoprávnené vysťahovanie."
Susedka z prízemia, teta Helena, vyšla na chodbu so sáčkom odpadkov, zastala sa, postavila sáčok vedľa koša a predstierala, že hľadá niečo v vrecku kabáta. Počúvala, to bolo jasné každému.
Zámočník zdvihol kufrík. "Pán Hrivnák, ja v tomto nebudem robiť, kým nemáte papiere v poriadku. Nechcem mať s tým problém."
Nasadol do dodávky a odišiel. Pavol zostal stáť pred dverami sám, Passat za ním stále bežal naprázdno.
Zuzana mu podala druhý papier. "Toto je moja výpoveď z nájmu. Trojmesačná lehota, odchádzam k 31. decembru. Do konca nájmu budem platiť 613 eur 64 centov, presne podľa zmluvy. A kauciu, 480 eur, mi vrátite prevodom na účet do troch dní po odovzdaní bytu. Ak nie, podávam návrh na súd aj s úrokom z omeškania."
Pavol stál pred vlastnými dverami, ktoré sa ani neotvorili, zámočník odišiel aj s objednávkou. Nič nepovedal, len papier zložil a vložil do vnútorného vrecka saka.
Matej medzitým sedel na schodíku pri vchode a kreslil do zápisníka, ktorý nosil všade so sebou. Na obrázku bol dom, na dome tri obláčiky dymu a vedľa domu postavička s kufrom. "To sme my, keď sa budeme sťahovať," povedal, keď si k nemu Zuzana sadla.
Do decembra bývali v byte na Levočskej, platila presne 613,64, ani cent navyše. Pavol sa im vyhýbal, komunikoval iba cez SMS. Dvadsiateho decembra odovzdala kľúče, v byte fotografovala každú miestnosť na telefón, s dátumom a časom v rohu snímky.
Štvrtého januára jej prišla platba na účet: 480 eur, presne výška kaucie. Bez sprievodného listu, bez slova.
Nový byt si našla s Luciou na Sekčove, dvojizbový, o niečo menší, ale s novým kotlom a zmluvou, kde si sama podčiarkla odsek o indexácii nájomného ceruzkou, než ju podpísala.
Matej už mal nový inhalátor na novom nočnom stolíku, väčšinu času ho ani nepotreboval. Vlhkosť v byte meral vlhkomerom, ktorý mu Zuzana kúpila za sedem eur v obchode na rohu — robil to ako hru, zapisoval čísla do toho istého zápisníka, kde kedysi nakreslil dom s dymom.
