Keď Zuzana Horváthová pred dvadsiatimi dvoma rokmi kupovala s mužom domček na okraji Šale, predavačka v miestnej Fresh markete ešte poznala každého menom. Teraz tam stoja dve pokladníčky a rad až k mraziakom s zemiakmi, pretože do okolia sa nasťahovalo šesťsto robotníkov zo stavby.
Zuzana je vdova, pracuje ako školníčka na základnej škole na Hornej ulici, a tú stavbu vidí z okna triedy telocviku každé ráno. Obrovský sivý komplex bez okien, obklopený plotom s ostnatým drôtom, kde kedysi bolo pole repky.
Firma, ktorá si nechce dať meno do novín – ľudia v dedine jej hovoria jednoducho „Americká spoločnosť“ – oznámila investíciu o objeme päť miliárd eur. Dátové centrum pre umelú inteligenciu. Tisíce serverov, ktoré budú bežať nonstop, dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni.
Starosta Jozef Mráz to na tlačovke pred troma mesiacmi nazval „najväčšou investíciou v histórii okresu“. Hovoril o tristo nových pracovných miestach, o peniazoch do obecného rozpočtu, o tom, že škôlka dostane novú strechu.
Nikto sa vtedy nepýtal, odkiaľ bude tiecť voda na chladenie serverov.
To prišlo až o mesiac neskôr, keď susedka Zuzany, Magdaléna Tóthová, zistila, že jej studňa na záhrade klesla o meter a pol. Magdaléna pestuje paradajky a uhorky, predáva ich na trhu v Šali už osemnásť rokov. Minulý august jej záhrada prvýkrát od výstavby domu zožltla v polovici.
„Povedali mi, že to nemá nič spoločné s centrom,“ hovorila Magdaléna, keď stála pri plote a krútila v rukách prázdnu plastovú konvicu, ktorú si nosila k verejnej pumpe na námestí. „Ale studňa sa nezmenila ani za sucha v roku 2015, ani vtedy, keď sme mali tri mesiace bez dažďa.“
Zuzana si spomenula, že keď bola malá, jej otec hovoril – voda sa nedá kúpiť, len si ju môžeš vziať od niekoho iného. Teraz má pocit, že presne to sa stalo.
Obecné zastupiteľstvo zvolalo verejné prerokovanie na stredu 18. novembra, v kultúrnom dome na Mlynskej ulici. Zuzana si zobrala voľno zo školy, obliekla si zelený kabát po mame a prišla pol hodiny vopred, aby si sadla do prvého radu.
Sála sa naplnila tak, že ľudia stáli aj pri dverách. Na pódiu sedel starosta Mráz, vedľa neho zástupca investora – muž v obleku, ktorý sa predstavil len ako pán Keller z pražskej pobočky firmy – a projektová manažérka Lenka Dvořáková, ktorá mala pripravenú prezentáciu s grafmi.
„Spotreba vody bude v rámci povolených limitov,“ povedala Lenka a ukázala na slide s číslami.
Z publika sa ozval hlas. Bol to Tomáš Krško, bývalý poľnohospodár, ktorý pred rokom predal pozemok susediaci s areálom – vraj preto, že mu firma ponúkla sumu, akú by za celý život na poli nezarobil.
„Koľko presne litrov za deň?“ spýtal sa Tomáš a vstal zo stoličky. „Napíšte to na papier a dajte to sem, nie na projektor, ktorý o päť minút zmizne.“
Lenka Dvořáková sa pozrela na pána Kellera. Ticho trvalo pár sekúnd dlhšie, než by malo.
„Presné čísla sú obchodným tajomstvom,“ povedala potom.
Sála zahučala. Magdaléna vstala, konvicu položila na stoličku vedľa seba a povedala nahlas, že jej studňa klesla o meter a pol, že má doklady od vrtára, dátumy, fotografie.
Starosta Mráz sa snažil situáciu upokojiť, hovoril o tom, že obec dostane ročne štyristotisíc eur z daní, že to pokryje opravu kanalizácie na dvoch uliciach.
Zuzana vtedy vstala. Nebola na to zvyknutá, ruky sa jej triasli, ale povedala to, čo si celé tie mesiace nosila v sebe.
„Môj muž tu postavil dom. Zomrel pred šiestimi rokmi a ja som zostala v tej dedine, kde sme spolu dvadsať rokov žili, lebo som verila, že to miesto sa nezmení k horšiemu. Teraz mi hovoríte, že štyristotisíc eur je cena za to, že moja susedka nemá vodu zo studne, ktorú jej postavil otec.“
Nikto v sále nič nepovedal. Pán Keller si poopravil kravatu.
Po tomto zasadnutí sa veci začali hýbať inak, než by si firma želala. Magdaléna si najala právnika z Nitry, ktorý sa špecializuje na environmentálne spory, a za vlastné úspory – dvetisícpäťsto eur – zaplatila hydrogeologický posudok. Výsledok prišiel po šiestich týždňoch: pokles hladiny podzemnej vody v okruhu dvoch kilometrov okolo stavby bol priamo spojený s čerpacou stanicou, ktorú si firma postavila bez samostatného povolenia na odber z miestneho vodného zdroja.
Zuzana spolu s dvanástimi ďalšími domácnosťami podala sťažnosť na okresný úrad životného prostredia v Šali. Trvalo to tri mesiace, kým prišlo rozhodnutie – stavbu čerpacej stanice treba dočasne zastaviť, firma musí predložiť nový posudok a kompenzačný plán pre postihnuté domácnosti.
V ten deň, keď prišlo rozhodnutie poštou, Zuzana si ho vytlačila dvakrát. Jednu kópiu zaniesla Magdaléne, druhú si odložila do priečinka, kam dávala všetky dokumenty od smrti manžela – poistky, závet, teraz aj toto.
O týždeň neskôr prišiel na dvor Magdalény pán Keller, teraz bez kravaty, v obyčajnej bunde. Firma ponúkala jednorazovú kompenzáciu dvanásťtisíc eur a napojenie na obecný vodovod na vlastné náklady investora.
Magdaléna nepodpísala hneď. Zavolala Zuzanu, sedeli spolu pri kuchynskom stole, čítali zmluvu riadok po riadku, s ceruzkou podčiarkovali vety o tom, že firma sa zbavuje akejkoľvek budúcej zodpovednosti za ďalší pokles hladiny vody.
Prepísali zmluvu. Magdaléna trvala na doplnení klauzuly – ak hladina klesne ešte raz v nasledujúcich desiatich rokoch, firma uhradí náklady na nový vrt a kompenzáciu v plnej výške úrody za dané obdobie. Právnik to doplnil, Keller to po dvoch dňoch podpísal, pretože stavba stála a každý deň zdržania ho stál viac než ústupok.
Obec dostala napokon nie štyristotisíc, ale päťstotisíc eur ročne – vyjednané naviac vďaka tlaku petície, ktorú podpísalo osemsto sedemdesiat obyvateľov. Peniaze pôjdu z časti na nový vodovodný rad pre ulice za kultúrnym domom.
Zuzana v nedeľu ráno chodí okolo plota areálu na prechádzku so psom, ktorého si zobrala zo záchytky minulý rok. Komplex stále stojí, servery stále bežia, svetlá v halách svietia aj o tretej v noci. Ale teraz vedľa vstupnej brány visí tabuľa s harmonogramom verejných kontrol kvality podzemnej vody – raz za štvrťrok, s menom zodpovednej osoby a telefónnym číslom, na ktoré môže zavolať každý, kto má otázku.
Magdaléna má v záhrade znova paradajky. Menšie než predtým, hovorí, ale rastú.
