Smädný strýko z Pezinka

Som Rudolf, mám päťdesiatjeden, a tú tabuľku s číslami mi poslal švagor Miloš na WhatsApp v utorok večer, keď som si dával čaj s citrónom a díval sa na správy na Markíze. Napísal len: "Skús, ak si taký múdry." Nič viac. Žiadne "ahoj", žiadne "ako sa máš".

Musím povedať, že medzi nami to takto chodí už roky. Miloš je ženatý s mojou sestrou Oľgou, pochádza z Pezinka a odjakživa si myslí, že má patent na rozum, lebo skončil strednú priemyselnú so štátnicou z matematiky, kým ja som vyučený elektrikár. Na každej rodinnej oslave to musí vytiahnuť — pri guláši, pri torte, dokonca aj na krstinách vnúčaťa minulý rok, keď sme stáli pri bufetovom stole s rezkami a on mi nalial pezinskú frankovku a povedal nahlas, aby to počula celá rodina: "Rudko, ty na čísla naozaj nemáš hlavu. To je pre ľudí, ktorí študovali, nie pre elektrikárov." Oľga sa nervózne zasmiala, Zuzana mi stisla ruku pod stolom, a ja som len zdvihol pohár a povedal, že nabudúce si to vypočítame spolu. Odpovedal, že nabudúce mi to spočíta on, lebo "to ešte chvíľu potrvá".

Tá hádanka bola o geometrických tvaroch — trojuholníky, štvorce, kruhy, každý s inou hodnotou, a na konci úloha, kde si musíš z toho poskladať výsledok. Pozrel som sa na to raz, odložil telefón, dopil čaj. Pozrel som sa druhýkrát asi o hodinu. Niečo mi nesedelo — tá veta z krstín mi liezla krkom celý večer.

Sadol som si k stolu v kuchyni, vzal som papier, na ktorý si manželka Zuzana píše nákupný lístok, a na zadnú stranu som si prepísal čísla z obrázka. Nie preto, že by som potreboval papier — len som chcel vidieť, ako to vyzerá, keď to nie je na displeji telefónu, kde sa to všetko tlačí na seba.

Druhá hádanka bola horšia. Štyri riadky čísel, tri už vyriešené, štvrtý s otáznikom namiesto výsledku. Vzorec sa menil riadok od riadku, a práve to ma nachytalo — hľadal som jedno pravidlo pre všetky, a ono tam jednoducho nebolo. Namiesto toho som si všimol, že v každom riadku sa násobia prvé dve čísla a od súčinu sa odpočíta to tretie — len v treťom riadku bolo poradie čísel popreháňané, takže to na prvý pohľad vyzeralo ako iný vzorec. Keď som čísla v hlave preusporiadal podľa miesta, nie podľa poradia v riadku, vyšlo mi to isté pravidlo všade. Dopočítal som chýbajúci výsledok: 47.

Zuzana prišla do kuchyne, videla ten papier popísaný číslami pri nákupnom lístku, kde mala napísané "mlieko, chlieb, prací prášok", a spýtala sa, čo to robím. Povedal som jej o Milošovi a o tej vete s krstín. Ona sa len zasmiala a povedala, že mám ísť spať, že zajtra ráno mám smenu v Slovenských elektrárňach a nie je treba dokazovať nič švagrovi o pol jedenástej večer.

Nešiel som spať. Prepočítal som to ešte raz, obidve hádanky, a obe mi vyšli. Vypočítal som aj kontrolný príklad, ktorý bol v oboch úlohách skrytý — jednoduchý súčet, ktorý potvrdzoval, že logika sedí.

Ráno som Milošovi napísal späť. Žiadne vysvetľovanie, žiadne "pozri, urobil som to takto". Len čísla, správne výsledky, pravidlo s preusporiadanými číslami v treťom riadku, a pod tým jedna veta: "Elektrikár vyriešil, teraz je rad na inžiniera."

Odpovedal mi o štyri hodiny neskôr. Napísal: "Dobre, dobre. Nech je." A potom smajlík, ktorý si Miloš nikdy predtým neposlal — ten s vyvalenými očami.

Na nedeľnom obede u Oľgy to už nespomínal. Nalial mi frankovku, posunul mi misku so zemiakovým šalátom, a keď som siahal po chlebe, povedal len, že táto frankovka z Pezinka chutí tento rok lepšie, ako minulý. O matematike ani slovo. Zuzana sa na mňa usmiala do obrúska a pod stolom mi znova stisla ruku.

Rate article
Smädný strýko z Pezinka