SK

Štrnásť rokov. Presne toľko už Marek Kollár brázdil chodníky Nízkych Tatier. Poznal každý vývrat, každý

Na dláždenom dvore Okresného súdu v Košiciach bolo ticho ako v kostole. Sedel som na tvrdej drevenej

Svadobná sieň hotela pod hradom v Trenčíne žiarila. Na každom stole horeli sviečky, stropné lustre púšťali

Martin Kováč zastal v masívnych dubových dverách svojej vily na okraji Žiliny. Práve utíchol prudký dážď

Viera Bartošová oslavovala šesťdesiatku v reštaurácii na dunajskom nábreží. Lustre liali zlaté svetlo

Jana vystúpila z autobusu číslo sedem presne o ôsmej dvanásť. November sa už od rána tváril urazene —

Bratislavská reštaurácia Villa Culinaria sa v ten piatkový večer ligotala ako princezná na plese.

Tlmené klopkanie na okno obývačky. Nie dlaňou, skôr jemnými poduškami prstov. Karolína zdvihla hlavu

Zuzana vystúpila zo služobného výťahu na tridsiatom poschodí a ešte si ani nestihla vyzliecť tenkú bundu

Stará dámska vesta na náradie ležala na povale presne sedem rokov. Ani som netušila, že je to dnes.