Poznáte ten pocit? Ten zvláštny medzičas.
Keď sa pozriete do zrkadla a vidíte niekoho, kto už presne vie, čo od života nechce. Niekoho, kto sa konečne naučil hovoriť „nie“ bez výčitiek svedomia, kto si už neprosí o pozornosť ľudí, ktorí za to nestoja, a kto pochopil, že pokoj v duši je viac ako piatkový hluk v klube.
Už máme ten nekompromisný rozumný nadhľad. Už máme ten povestný rozum.
Ale zároveň… na tvári ešte nemáme tie hlboké vrásky, ktoré by svedčili o tom, koľko zím sme už prežili. Sme v dokonalom bode. Na vrchole svojich síl, s čistým štítom, no už s dospelou mapou v hlave.
„Niekedy mám pocit, že medzi dvadsiatkou a tridsiatkou malo existovať ešte jedno samostatné desaťročie — keď už máš roz
